MÚZEUM ČESKOSLOVENSKÉHO OPEVNENIA

Predstavenie múzea - Museum introduction - Museum vorstellung More »

ŽIVÁ HISTÓRIA

Živá história - Living history - Belebte geschichte More »

JAZDY PO OPEVNENÍ

Jazda na historických vozidlách po opevnení - Ride by historical cars along fortification - Fahrt durch historische Autos erleben entlang Befestigung More »

OBJAVOVANIE NAŠEJ HISTÓRIE

Objavovanie našej histórie - Discovering our history - Entblößen unsere geschichte More »

GALÉRIA

Galéria fotografií - Photo gallery - Fotogalerie More »

SRDEČNE VÁS POZÝVAME

Tradičné podujatie VÝROČIE MOBILIZÁCIE 1938. Bojové ukážky, bohatý sprievodný program, dobová hudba a mnoho ďalšieho. More »

 

V čase zrady 1938

 

Stalo sa to skutočne bez výstrelu?

Po desiatkach rokov neustáleho opakovania sa v našich médiách a bohužiaľ aj v učebniciach sa ustálilo klišé, že v roku 1938-39 sa Československo vzdalo bez jediného výstrelu. Faktom ale zostáva, že o československé pohraničie zviedli príslušníci našich ozbrojených zložiek krvavú tajnú vojnu, ktorej sa zúčastnilo na oboch stranách konfliktu mnoho desiatok tisíc mužov.

Pohraničná vojna, ktorá nebola nikdy oficiálne vyhlásená, začala bojom o české pohraničie (nepokoje začali na jar roku 1938, od 13. septembra do 31. októbra 1938 prebiehalo ozbrojené povstanie) a pokračovala bojom o južné Slovensko a Podkarpatskú Rus (od 5. októbra 1938 do 17. marca 1939). Proti dobre vycvičeným československým obráncom stáli teroristické organizácie vycvičené, vyzbrojené a zásobené v Nemecku, Maďarsku a Poľsku. Útokov na našom území sa však nezúčastňovali len polovojenské oddiely, ale zapojili sa do nich aj jednotky pravidelných armád. (napr. Chebsko, Rimavská Seč, Parkan, Skalité, Javorina, alebo Podkarpatsko pri marcovej maďarskej invázii).

Cieľom útokov bolo destabilizovať bezpečnostnú situáciu v pohraničí a pokiaľ možno vyprovokovať takú odozvu zo strany Československa, aby ho bolo na jej základe možné obviniť z teroru na obyvateľstve a z vyprovokovania vojnového konfliktu.

V polovici 30. rokov si československí vojenskí odborníci začali uvedomovať, že prípadný vojnový konflikt bude zahájený bleskovým úderom a bez predchádzajúceho formálneho vyhlásenia vojny. Bolo nutné vytvoriť novú ozbrojenú zložku, ktorá by dokázala efektívne brániť pohraničie, ale zároveň by nebolo možné na základe jej činnosti hovoriť o vojenských zákrokoch (ako zámienka na rozpútanie vojenského konfliktu).

Touto novou silou sa na jeseň roku 1936 stala Stráž obrany štátu, skrátene SOS. Jej jednotlivé prápory boli zložené z príslušníkov finančnej stráže, četníctva, štátnej polície a vojenských záložníkov (v niektorých prípadoch aj členmi organizácie Sokol, ale aj sudetonemeckej Republikanische Wehr bojujúcej na strane ČSR). Nové jednotky prešli doplnkovými cvičeniami, boli dodatočne vyzbrojené a vystrojované armádnym materiálom. Pre väčšiu palebnú silu bolo každé družstvo vyzbrojené aj ľahkým guľometom vz. 26 a novým typom granátov. Ďalej aj armádnymi prilbami, plynovými maskami a ďalším materiálom potrebným pre prípadné bojové nasadenie v plnom rozsahu. (V Bratislave sa do lužných lesov vystrojoval 27. prápor napr. aj gumenými čižmami.)

Úlohy, ktoré táto nová zložka plnila, boli okrem ochrany štátnej hranice a udržovania verejného poriadku aj činnosť spravodajská a asistenčná činnosť pri zaistení colnej kontroly. Pri rýchlom neohlásenom útoku nepriateľskej pravidelnej armády mala vytvoriť líniu odporu, ktorá by poskytla dostatok času na mobilizáciu našej armády a jej nástup na pozície a plné obsadenie československého opevnenia osádkami objektov. V prípade vpádu cudzieho vojska by niesli ťarchu bojov aj niekoľko dní.

V kritickom období, počas rokov 1938 a 1939, hrali práve jednotky SOS hlavnú úlohu v obrane našej vlasti. V auguste 1938 sa situácia v pohraničí dramaticky zhoršila. Separatistické skupiny sa neustále snažili pašovať zbrane do Československa a rôznym ďalším materiálom podporiť chystané ozbrojené povstanie. Neustále dochádza k ozbrojeným stretom medzi teroristami a príslušníkmi jednotiek SOS. Častými sú aj úkladné vraždy pri prepadoch hliadok mnohopočetnou presilou, rovnako aj násilnosti vedené voči občanom československej národnosti.

Freikorps 01

Po Hitlerovom agresívnom prejave namierenom proti Československu, sa 12.-13. septembra začína ozbrojené povstanie sudetonemeckých polovojenských organizácií. Dňa 14. septembra 1938 je vyhlásená pohotovosť pre jednotky SOS, na základe ktorého sa sformovali jednotlivé družstvá a obsadili vopred určené pozície v pohraničí. Tu dochádza k prvým veľkým stretom. Oficiálne vzniká organizácia Süddeutsche freikorps, cvičená mimo iné aj na útoky na československé ľahké opevnenie. Hranice však prekračujú aj bojové jednotky SS a SA, čim sa de facto dá tento konflikt považovať za vojenský.

Rovnaká situácia nastáva aj na hranici s Maďarskom a Poľskom. Ozbrojené teroristické skupiny prekračujú hranice a zákerne prepadávajú četnícke stanice, colné úrady, jednotlivé hliadky ozbrojených zložiek ale aj hájnych a terorizujú civilné obyvateľstvo. Vo všetkých prípadoch si početné teroristické skupiny zbabelo vyberali za cieľ menšie hliadky a osádky colníc a útočili zo zálohy alebo v noci. Spravidla šlo o mnohonásobné presily. Rovnako dochádza k stretom medzi jednotkami SOS a pravidelnou armádou maďarskou a poľskou.

(Jednotlivé prípady sú detailne rozpísané aj v knihách od: Lášek Radan, Jednotka určení SOS 1. až 3. diel. O situácii na Slovensku pojednáva diel druhý.)

Ako už vieme, tento boj o našu prvú slobodnú demokratickú republiku sa rozhodol nie na poli bojovom, ale na poli politickom. Zradou našich spojencov Francúzka a Veľkej Británie, ktoré si za cenu udržania “mieru” radšej potriasli rukou s Adolfom Hitlerom, než aby dodržali zmluvne stanovené spojenectvo s demokratickým Československom, sa začal pomalý koniec toho, za čo v Prvej svetovej vojne bojovali a padli naši starý otcovia v radoch Československých légií. Po Mníchovskej dohode na ktorej sa zúčastnili predstavitelia Francúzka, Veľkej Británie, Talianska a Nemecka, ale bez účasti predstaviteľov Československa, bolo nacistickému Nemecku odstúpené pohraničie na území Čiech a Moravy ale aj územie predpolia Bratislavy (dnešné územie Petržalky) na Slovensku. Nasledovala Viedenská arbitráž na ktorej základe bolo Maďarsku odstúpené územie južného Slovenska a celá Podkarpatskú Rus. Ďalej po poľskom vojenskom útoku a vyjednávaniach na politickej úrovni bolo odstúpené a anektované Tešínsko. Poliaci ďalej predstavili 1. novembra 1938 československej vláde nótu s územnými požiadavkami voči Slovensku. Po následných vyjednávaniach a ozbrojenom konflikte im bolo pripojené aj územie Hornej Oravy. Vďaka dlhodobo ignorovaným vnútroštátnym problémom sa prehlbovala aj priepasť medzi Slovákmi a Čechmi, ktorá sa medzi občanmi začala prejavovať po šírení nemeckej propagandy a umelom zasievaní nenávisti Slovákov k Čechom.

Mnichov 02

Všetky tieto problémy boli zámerne umelo vytvárané od samého začiatku na destabilizáciu situácie, ktorá bola základom pre politické ovplyvňovanie západných mocností a ďalšiu propagandu mierenú proti Československu za cieľom ho roztrhať. To sa nakoniec podarilo a našim nepriateľom už nič nebránilo v ich cieľoch.

Aj napriek týmto nepriaznivým okolnostiam, nepriateľovi cvičenému na záškodnícky boj, vpádu cudzích armád, nedostatočnému vyzbrojeniu, politickým ústupkom a mnohým ďalším prekážkam sa príslušníci jednotiek SOS v tejto nevyhlásenej vojne o pohraničie vyznamenali skvelými výsledkami. Ich hrdinská služba vlasti v boji proti zákernému nepriateľovi v mnohopočetnej presile sa dá bez zbytočného nafukovania označiť za sebaobetovanie.

Straty v tejto tajnej vojne, ako sa jej často hovorí, trvajúcej od septembra 1938 do marca 1939, pravdepodobne nikdy nespočítame do posledného muža či ženy. Podľa doterajších poznatkov sa jedná o 164 mŕtvych príslušníkov ozbrojených zložiek (medzi nimi mnohí umučení či davom ubití na smrť), ďalších 400 príslušníkov bolo zranených a mnoho z nich s trvalými následkami po výbuchoch ručných granátov a strelách “dum-dum”. Nesmieme zabúdať ani na obete spomedzi civilného obyvateľstva. Stovky ďalších boli proti svojej vôli zavlečení do cudziny, kde boli často krát mučení za cieľom získať informácie.

Nie je pravdou, že naši dedovia o svoju vlasť nebojovali alebo že by ju vydali bez jediného výstrelu. Boli pripravení svoju zem brániť a to aj proti presile. Zradili ich však tí, na ktorých sa spoliehali. Je dobré si uvedomiť fakt, že československá armáda v roku 1938 ani v roku 1939 nebola porazená, bola nútená svojím politickým vedením a medzinárodnou situáciou k zloženiu zbraní. Desaťročia povojnovej propagandy v nás stále prežíva a dehonestuje činy týchto statočných mužov a žien, ktorí najviac pociťovali vtedajšiu európsku krízu. Statočnosť týchto našich predkov nezabúdajme.

-

Zaujímavým príbehom sa tiež stal prípad obrany Czajánkových kasární (Frýdek-Místek), pri prechode prvých okupačných jednotiek nemeckej armády 14.3.1939 na severnú Moravu. Prvá armádna kolóna minula Czajánkove kasárne bez problémov, ale druhá, ktorá mala zrejme kasárne obsadiť, narazila na službukonajúceho strážneho, ktorý keď uvidel, že k nemu prichádza nepriateľ, namieril na prichádzajúceho nemeckého dôstojníka pušku a pritom hlasno zvolal “Stoj!”. Keď dôstojník ďalej pokračoval smerom ku strážnemu a vypálil na neho zo služobnej pištole (údajne ho aj zranil), strážny paľbu opätoval a dôstojníka údajne zastrelil. To bolo impulzom k prestrelke, pretože na túto paľbu sa zalarmovala ostatná osádka kasární. Táto prestrelka medzi Nemcami a osádkou kasární sa čoskoro rozrástla. Okolo 300 československých vojakov, ktorí nastúpili na výcvik len pred dvoma týždňami a k dispozícii mali len pušky a ľahké guľomety bránili kasárne dokonca aj paľbou zo strechy jedného z objektov. Približne 1200 nemeckých vojakov do boja nasadilo obrnený ozbrojený automobil a protitankové delo, ale aj napriek tomu bol ich pokus kasárne dobiť odrazení. Výsledkom boja, ukončeného rozkazom veliteľa, boli dvaja ľahko zranení československí vojaci, a na nemeckej strane údajne 15 až 25 mŕtvych a niekoľko desiatok zranených. Zničiť sa podarilo aj nemecké obrnené vozidlo.  Takýto dramatický výsledok určite hovorí sám za seba.

Zdroje:
Lášek Radan: Jednotka určení SOS 1.–3. díl.

http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2013/3/6048/

http://21stoleti.cz/blog/2010/09/17/rok-1938-nevyhlasena-valka/

Mobilisation 1938

MOBILIZACIA 2014 title obr

Basic informations:

When: September 20, 2014

Where: Bratislava – Petržalka, Viedenská cesta – Viedenská route (the border crossing Berg), Fortification object called B-S 4

MOBILISATION – This annual event will be held in the spirit of two great wars, in which our two brotherly nations: Czechs and Slovaks took part. We will commemorate the events that helped our first free state of Czechoslovakia to come into existenceas well as events that 20 years later led to its breakage. We’ll be comming back together in order to think up the critical moments of our history as well as our grandparents who had to go through them. We will have a look at the moments of history when fighting with armed separatists took place at our borders.

You will have an opportunity to enjoy dynamic demonstrations of above mentioned historical events, live period music, uniformed members of the historic armed forces, various military equipment, period military camps, trench system, wooden bunker as well as many other interesting things. The object of heavy fortification B-S 4 will be also made available to the visitors.

There will be a large parking lot, food stalls and you will also have an opportunity to fire out by the historical weapons (blank ammunition).

Photo gallery from the previous annual events: HERE and HERE

Program draft: 

10:00 to 13:00 hrs. – Mobilisation of 1914. Petrzalka Embellishment Association would like to commemorate the 100th anniversary of the outbreak of the First World War. Discussions, exhibition of the objects closely associated with the Great War, a field kitchen as well as contemporary live music.

01:00 PM – 06:00 PM. – Mobilisation of 1938. Thanks to the civic assosiation of the Museum of Petrzalka fortification objects you will have an opportunity to enjoy two demonstrations of action. At first, military history clubs will perform dramatic and tragic events, which took place in the Czechoslovak borderland during 1938. It will begin with the strengthening of the surveillance of borders, continue with growing unrest, up to malicious attacks by armed terrorists who were organized in neighboring countries – Germany, Poland and Hungary. The second demonstration will bring reconstruction of the exercising organized by the German army at the Czechoslovak fortification objects in the areas of resignation – whereby one of these areas was also Petržalka. It is necessary to mention that a number of military preparations took place there. These preparations preceded the sharp attacks on bunkers in other European countries.

How to find us:

You can find us on the Vienna road, almost near the border with Austria. The best way of transport is by a vehicle or by a bicycle on bike path.

Traveling by a vehicle: If you travel by a vehicle, you will be driving along the Vienna road and coming towards the state border. On the right side you will see a large parking lot for vehicles with our board. Park your vehicle here and directional signs will steer you further. From the parking lot you will be walking away about 5 minutes. Just follow the cycle path and boards. You can study the map at the end of this section for a better orientation.

Traveling by a bicycle: If you go by bike from ,,Petržalka“, the route is the same as with the vehicle (see paragraph above). If you’re going to visit us from the center of Bratislava, it is ideal for you to pass Lafranconi SNP Bridge by bicycle and continue along the signed paths to our area. For a better orientation a map with marked bike path is attached.

mapa-google-mpo

mapa ok SMALL

 

We will gradually update the informations about this event.

We look forward to you!

Work-predinfo-web

VERZIA FINAL MAIL

Závora IPPEN

Rekonštrukcia závory IPPEN

Posledný dochovaný exemplár závory IPPEN v Slovenskej republike, lepšie povedané jeho zbytky, sa nám podarilo získať z pôvodného umiestnenia na južnom Slovensku. Po náročnom presune do Bratislavy sa oceľové stojany (nohy) závory ocitli v našej dielni, kde sa postupne začali prípravy na ich osadenie v areály múzea. Poďme si však povedať niečo k tomuto neobyčajnému zariadeniu, ktoré bolo tak typické pre československé pohraničie druhej polovice tridsiatych rokov.

Tento typ prekážky vyrábala v tridsiatych rokoch firma Alfréd Ippen z Hradec Králové. Účelom tejto hraničnej závory bolo poskytnúť dostatočne odolnú uzáveru hraničného prechodu v miestach, kde nebolo možné prechod uzavrieť trvalo (vytvorením trvalých ženijno-technických prekážok, zásekmi, kamennými násypmi či železobetónovými prekážkami). Zariadenie teda malo umožniť prejazd civilných vozidiel, ale zároveň umožniť rýchle uzatvorenie hranice v prípade pokusu o jej prekonanie vojenskými jednotkami nepriateľa. K tomu slúžil uzamykací mechanizmus na konci závory, ktorý bránil rýchlemu otvoreniu závory aj v prípade, keď padla do rúk nepriateľa.

IPPEN-04

Jej oceľová konštrukcia dokázala odolať nielen pokusom preraziť ju vozidlom, ale dokázala zastaviť aj nemeckú obrnenú techniku ako Panzer I. a II. a výrazne spomaliť postup aj väčším obrnencom (Panzer III a IV). Konštrukcia týchto závor samozrejme tiež prešla svojím vývojom. Oceľová rúra sa zmenila na konštrukčne silnejší profil v tvare písmena “D”, pri novších typoch boli zosilnené aj nohy závory. Vyrábali sa v kratšej a dlhšej variante, s pravým či ľavým umiestnením mechanizmu otvárania.

Závora IPPEN by nebola zďaleka tak odolná bez použitia ďalších ochranných prvkov. Tu sa tiež stretávame s viacerými riešeniami. Typickými sú však betónové steny chrániace stojany závory. Boli vystužené niekoľkými radami koľajníc zapustenými do zeme a chránili stojany závory zo strany prichádzajúceho nepriateľa. Na tieto betónové steny v hrúbke jedného metra naväzovala z oboch strán závory dvojitá rada stojmo zabetónovaných koľajníc vedúca popri hranici tak, aby závoru nebolo možné obísť. Ďalej sa pred samotnou závorou budovali rovnaké steny s takými rozostupmi a dĺžkou, aby ich striedavé umiestnenie vpravo a vľavo znemožnilo rýchli nájazd na závoru. Hraničné prechody s hraničnou závorou IPPEN boli dopĺňané príslušným dopravným značením, farebným vyhotovením (taktiež vo viacerých variantoch) a odrazkami pre lepšiu viditeľnosť v noci a za zlého počasia.

rekonstrukcia_15 rekonstrukcia_14 rekonstrukcia_13

Závora IPPEN sa otvárala otáčaním kľuky. Obsluhu z pravidla tvorili príslušníci Finančnej stráže, ktorí dozerali na pohyb v hraničnom pásme. Závora výrazne prispela k bezpečnosti hraníc aj z psychologického hľadiska. Závory IPPEN sa stali symbolom odhodlania chrániť našu štátnosť. Pre Nemcov a Maďarov sa stala zároveň nenávideným symbolom, a po odstúpení hraníc sa pustili do ich okamžitej likvidácie, čo je jednou z príčin, pre ktoré sa ich v Čechách a na Slovensku dochovalo len málo. V Petržalke sa nachádzali tri tieto závory (Viedenská cesta, Rusovská cesta a Kopčianska ul.), ale nedochovala sa ani jedna a ich osud je nám neznámy.

IPPEN-06 IPPEN-07 IPPEN-08

Po rozsiahlej rekonštrukcii a výrobe chýbajúcich dielov vrátane zdvíhacieho mechanizmu si dnes toto na Slovensku unikátne zariadenie môžete pozrieť v areály nášho múzea. Každý rok sa náš IPPEN a jeho okolie stáva ústredným bodom podujatia pri príležitosti výročia všeobecnej mobilizácie z roku 1938.

Mobilizácia 1938 Expozicia-09

(Pozn. autor.: Pre rôzne priestorové obmedzenia sme prídavné prvky závory ((napr. dopravné značenie)) museli prispôsobiť podmienkam, preto sa nezhoduje s predpisovým umiestnením. Drobné nedostatky odstránime čo najskôr to bude možné.)

Autor: Goose

 

Zdroj:

Zvláštní zařízení na komunikacích 1936-1938 - Jaroslav Beneš, Jan Lakosil, Martin Nič, Jan Škoda
Jednotka určení SOS, diel druhý – Radan Lašek

Bližšie informácie môžete nájsť na stránkach:

http://pevnosti.kvalitne.cz/18.html

http://csopevneni.xf.cz/Vybava/Ippen/Ippen1.htm

Objekt B-S 2

Rekonstrukcia B-S 2 -1-300x232

Objekt B-S 2 a jeho rekonštrukcia

Na rekonštrukcii tohto objektu sa podieľa spriatelené občianske združenie SDF. Rekonštrukciu sme zahájili v roku 2011 a to odstránením silnej vrstvy naplaveného bahna, ktoré sa tu hromadilo častými záplavami v minulých rokoch. V objekte aj v jeho blízkosti sa nazbieralo 6 vriec odpadu. Všetko potrebné ako pitnú vodu, jedlo, ochranné pomôcky, vrecia s omietkou, náradie a lopaty sme si do objektu nosili pešo až od parkoviska pri hraničnom priechode Berg. Tieto dva kilometre každodenného presúvania potrebného materiálu po vlastných nohách boli samo sebou náročné.

70. výročie bojov o Normandiu

Normandia-1-300x232

Spravodajský tím

Od 5. júna do 21. augusta 2014 sa budú v Normandii konať pri príležitosti 70. výročia vylodenia a bojov v Normandii veľkolepé oslavy. Na miesto konania vyrazil aj náš spravodajský tím, ktorý Vám prinesie zaujímavé fotografie a porozpráva aj o samotnom podujatí.

Slováci v Normandii

Slováci sa aktívne podieľali na vylodení a bojoch v Normandii predovšetkým ako bojový piloti, personál ale aj ako veliaci dôstojníci v službách Britského kráľovského letectva (RAF). Podľa zistení Vojenského historického ústavu v Bratislave slúžilo vtedy v RAF okolo 350 Slovákov (Napr. 311. československá peruť.). Hovorí sa aj o mnohých amerických Slovákoch, ktorí sa zúčastnili priamo vylodenia a neskorších pozemných bojov.